Každý, kto videl inscenáciu Snehovej kráľovnej v meteorite, so mnou asi bude súhlasiť, že autorovi (Robert Csontos) určite neišlo o divadlo. Prečo sa však rozhodol ako sa rozhodol a predsa vzal Andersenov text, rozdelil ho na repliky a nechal ho predvádzať na javisku? Neviem. Netuším. Vlastne ani nechcem vedieť. Viem, ale prečo hlavnú postavu hrala Mariana Ďurianová. Jej výkon je totiž famózny. V tradičnom ponímaní herectva a jeho práce by táto myšlienka asi neobstála, ale z hľadiska sily, nemožno hovoriť o ničom inom ako o nemožnom. Rytieri Jedi naozaj existujú. A dokonca sú v niektorých kruhoch POPulárnejší než Lucasovo dielo.

Snehovná kráľovná, ak sa na ňu pozrieme zblízka, je dokonalým príkladom rytiera Jedi.

1. Neprejavuje city.
2. Ovláda myslenie iných a vie im vnútiť svoje myšlienky.
3. Vie lietať, i keď zlé jazyky hovoria, že iba na losovi.

Mariana Ďurianová tieto indície autora presne odčítala a uvedomila si závažnosť svojej úlohy. Nielenže je jej statickosť na javisku famózna pre pochopenie vnútorného rozpoloženia každého jedi-a, ona pridala ešte aj neuveriteľnú rýchlosť v prezliekaní kostýmov a naviac… Dokázala sa vznášať v rytme akéhosi pop-songu, na názov ktorého si už nepamätám. Náhoda? Nie! Na konci predstavenia nám všetkým dala jasnú indíciu, keď mávla rukou sprava doľava so slovami: „Ja vám to sľubujem“ Neviem, čo mi sľúbila, viem, len to, že jej verím. Verím, že jedine ako rytier Jedi, ktorým majster Mariana teraz už dokázateľne je, mohla zvládnuť zobraziť jedného z prvých jedi-ov objavujúceho sa v literatúre.

Natíska sa otázka, ako je možné, že v diele významného spisovateľa a zberateľa rozprávok sa rytier jedi objavuje na strane, ktorú z tradície nazývame zlou. Keď sa pozrieme na Gerdinu cestu, jej málovravnosť v Csontosovej (Ale vlastne Marianinej) inscenácii a viditeľnú snahu manipulovať s kráľovským synom, je nám jasné, že kdesi v tom čiernom (temnom) havranovi bude ukrytý svetelný meč s červenou (!) čepeľou. A preto je jasné, že tak ako je Snehová kráľovná prvou rytierkou jedi, tak musela existovať aj opačná strana mince. A síce prvý dokázateľný temný lord Sith – Hans Christian Andersen.

Mariana Ďurianová ako snehová kráľovná klame telom, presviedča pohľadom, necháva predmety levitovať a dokonca sama lieta.

Ak niekto nie je presvedčený, stačí sa pozrieť na ďalšie, z jeho takzvaných rozprávok: Malá morská víla, ktorá nechce akceptovať prirodzené rozdelenie sveta a spolčí sa s temnou silou, aby dosiahla svoje egoistické ciele. Nakoniec sa dokonca stane kráľovnou… Nápadne škaredé káčatko, ktoré vlastne ani nie je káčatkom (ako senátor Palpatin, ktorý takto skrýva svoju pravú totožnosť Lorda Sithiusa). Alebo napríklad Červené topánky, netuším síce o čom, táto rozprávka je, ale červená (!)?

Až teraz som konečne pochopil, prečo mi Snehová kráľovná ako rozprávka bola vždy nesympatická. Po prvé, nie je to vôbec žiadna rozprávka, po druhé dobro a zlo je v nej obrátené na ruby a po tretie… ono sa tam celý čas nič nedeje a takmer vo všetkých sfilmovaných verziách má Kai elasťáky!!! To na to sa mám pozerať?