Pri slove „divadlo“ sa ešte stále mnohým ľuďom vybavuje v mysli stereotypná predstava budovy, kam treba ísť v slušnom odeve na inscenáciu diela nejakého svetového klasika. Ono však jestvuje v rôznych formách takmer všade a neraz je naozaj osviežujúce využiť (často jedinú) možnosť vidieť predstavenie, ktoré nie je pravidelným kusom žiadneho repertoárového kultúrneho stánku. Takouto „náhodnou“ produkciou je aj sympatický autorský projekt mladého študenta Ateliéru klaunskej scénickej a filmovej tvorby na DiFa JAMU, Pavla „Palca“ Seriša, s názvom Chutilo vám, páni?, na ktorom spolupracoval s českým režisérom a pedagógom JAMU Arnoštom Goldflamom. Nevycucal si ho z palca, ako inšpirácia mu poslúžila hra Daria Fo, Mistero Buffo (1969), ktorá vychádza z tradície commedie dell´arte. Ak vás tiež už otravujú klasické inscenácie podobné si ako vajce vajcu, prípadne chcete okúsiť iný druh zábavy, než sú reality show komerčných televízií, skúste zistiť, či sa práve niekde v okolí nechystá večer alternatívneho divadla. Takmer zaručene vám zachutí.

Na scéne je iba herec, dve stoličky, stôl a utierka.

Serišova monodráma, či skôr kombinácia one-man show a stand-up comedy, je ideálnym zájazdovým divadlom, keďže je scénicky mimoriadne nenáročná – dve stoličky, stôl a utierka sú tu jedinými rekvizitami. V tejto chudobnej scénografii sa však odohráva na vnemy bohaté divadlo, živelná burleska, v ktorej prázdne javisko maximálne zaplní jediný herec plejádou postáv. Vyše hodinové predstavenie je vystavané okolo jednoduchej situácie, akou je obed českého a slovenského prezidenta vo vychýrenej reštaurácii. To by samo osebe nebolo nič dramatické, ibaže špecialitou tohto podniku je, že v ňom pracujú výlučne samí podivíni, osoby s čudesnými fyzickými deformáciami a psychickými poruchami. Všetkých nám ich postupne predstavuje vrchný čašník s výrazným tikom mykania hlavou, ktorého jeho práca tak vzrušuje, že každá naservírovaná káva mu spôsobuje obrovskú slasť. Zdá sa však, že tento „vrcholový“ čašník je zo všetkých zamestnancov reštaurácie najnormálnejší. Medzi jeho kolegov patrí Hugo Hrbáč, ktorý chodí taký zhrbený, že servíruje zátylkom, či Fraňo Fúz, človek taký chatrný, že ho odfúkne každý drobný prievan a jedlá musí k stolu dotlačiť, a okrem nich ďalšia dvadsiatka indivíduí s podobne vtipnými a veľavravnými menami. Jeden podáva jedlá vrhom, druhý neznáša hostí a hrubosť je jeho prirodzenosťou, inému pol dňa trvá doniesť víno a ďalší je úplne mimo. Ich rovnako svojrázny francúzsky šéf však žiadneho z nich nehodlá vyhodiť, napriek istým peripetiám pri prezidentskej návšteve.

Pozvánka do divadla na predstavenie Pavla Seriša

Herec všetkými prostriedkami vytvára postavičky, ktoré v obecenstve vyvolávajú salvy smiechu. Vytvoriť toľko variácií bizarnosti je nepochybne náročné, ale Serišovi sa podarilo pre každého čašníka nájsť istú výraznú črtu prostredníctvom modulácie hlasu, práce s vlastným telom a pomocou veľkej dávky predstavivosti v kombinácii s presnosťou. Na javisku sa krúti do všemožných polôh, prehnanou chôdzou a manipuláciou s imaginárnymi predmetmi v imaginárnom priestore vytvára komické situácie, pričom však jeho buffonáda nie je neprirodzená a kŕčovitá. Význam pohybu a gesta, na ktorý konvenčné divadlá často akosi zabúdajú, je nosným pilierom tejto grotesky. Štylizované skeče strieda takmer civilný prehovor protagonistu. Ani slovný humor nie je prvoplánový, Seriš sa vyvaroval trápnych klišé, ktoré nám často servírujú lacné komédie (a najmä rôzne formáty televíznej zábavy), naopak, jeho vtipom nechýba inteligencia a invenčnosť. Vychádzajú z neobvyklých asociácií a dobre odpozorovaných skutočných situácií (v niektorých chvíľach nemožno nemať pocit, že ide o trefnú karikatúru pomerov v nejednom slovenskom pohostinstve). Najlepším príkladom toho je dlho očakávaný moment privítania pánov prezidentov a ich goríl v druhej polovici predstavenia. Po tomto výjave síce sčasti upadla dynamika predstavenia (konkrétne toho, ktoré sa konalo 21. marca v bratislavskom KC Dunaj), stalo sa trochu rozvláčnym kvôli opakovaniu scénok z prvej časti, avšak publikum už bolo príliš vtiahnuté do hry, ktorú si herec na začiatku výborne vybudoval, aby mu táto drobná mucha v tanieri prekážala.

Nespútaná komediálnosť, entuziazmus, očividná radosť z hrania, aj istá dávka exhibicionizmu a spontánnosti sú ingrediencie, ktoré Pavol Seriš používa ako korenie do svojho menu. Práve to tomu všetkému dodáva tú správnu chuť uvoľneného, príjemne stráveného večera. Kuchár nepredstiera, že pripraví lososa na bylinkovom masle s citrónovým sósom, nehrá sa na vysoké divadlo, sľubuje však poctivú zábavu. Svoj sľub naplní, aj s dezertom a kvalitnou kávou navyše. Toto predstavenie sa sporadicky podáva v niektorom z miest v Čechách a na Slovensku, najbližšie 27. apríla v Trenčíne. Netreba si ho nechať ujsť, je to lahôdka.