Malé divadelné spoločnosti často nemaj svoju stálu scénu. Žijú teda ako kočovné spoločnosti, ktoré musia svoj program odohrať za akýchkoľvek podmienok. Česká tradícia malých potulných divadiel je pred tou slovenskou o pár krokov vpredu. Na Divadelnej Nitre sa v rámci sprievodného programu predstavilo nezávislé alternatívne divadelné zoskupenie Dno z Hradca Králové. Predviedlo dve bábkové predstavenia, ktoré opäť ukázali, že predstava o bábkovom divadle ako čisto detskom fenoméne je nesprávna.

Inscenáciu Hospodin, aneb Kdopak by se Boha BAR divadlo hráva v krčmách po celých Čechách. Preto je pre mňa veľkou záhadou, prečo ju organizátori Divadelnej Nitry umiestnili do projektu Bunka, teda do otvoreného, nákladného kontajneru na lúke. Inscenácia je totiž vystavaná na krčmové prostredie a aj napriek všemocnej snahe divadelníkov, ktorý napríklad rozdávali divákom pivo, nevyznela na slnečnej lúke tak, ako by tomu bolo v tmavej, zafajčenej krčme či hsopodě. Inscenácia ukazuje témy, ktoré sú staré ako ľudstvo samo a čerpá námety z najstaršej knihy, Biblie. Začína sa pekne od začiatku a to stvorením sveta a prvým  hriechom. Potom to už naberá rázny spád a vidíme ako sa v dejinách ľudstva čo to stalo po prvý krát a takto sa dostaneme cez prvú vraždu až k prvej a aj poslednej potope. Herci, ktorý sú šikovný improvizátori, nechajú divákov vybrať si časť z Biblie, ktorú by chceli v ich podaní vidieť. Kedže však ani jeden z nich Bibliu nečítal iba hádajú o čom by mohol byť príbeh o Rúth, či podobenstvo o dobrom Samaritánovi. Takto vzniká veľké množstvo komických situácií, ktoré ukazujú človeka z jeho najtemnejších stránok a vždy keď je v koncoch, alebo spraví niečo veľmi zlé, ukáže sa Boh. Kedže väčšinu scénografie tvorí výčapný pult a pár debničiek od piva herci potrebujú už len niekoľko rekvizít. Bábkoherci sú priznaný a voľne sa pohybujú po javisku s bábkami v rukách. Základným materiálom pre tvorbu bábok sa stali staré duše z bicykla. Tie sú šikovne pospájané a posťahované drôtmi a tak z nich vznikajú napríklad bábky Adama a Evy. Duša však našla aj mnoho iných využití a vzniká z nej napríklad svätožiara nad božskou hlavou.

Divadlo Dno prinieslo na medzinárodný festival jednoduchú pouličnú inscenáciu, ktorá bola o ľuďoch a pre ľudí. Podaním prvého pohára s pivom si získali pozornosť všetkých prítomných a publikum v dobrej nálade si udržali až do konca. Predstavenie bolo plné improvizácie, interaktivity a ľudového humoru, čo sú prvky pre pouličné divadlo nevyhnutné.

Druhé predstavenie sa uskutočnilo v ten istý večer v Ponitrianskom múzeu a reči o kvalite prvého predstavenia , ktoré sa medzi účastníkmi šírili, spôsobili, že miestnosť bola plná do posledného miesta na sedenie aj státie. Ako motív pre bábkovú inscenáciu Svět podle Fagi si zvolili v Čechách veľmi populárny facebookový komiks Fagi. Fagi je trinásť ročné, predčasne dospelé dievča, ktoré sa odmieta podrobiť tomuto svetu a jeho systému. Pre bežné životné situácia nachádza tie najabsurdnejšie riešenia, čo vytvára veľmi zvláštny, ale zato veľmi milí a absurdný humor. Za pomoci malého bábkového divadla a jednoduchých bábok vyrobených väčšinou zo starých hračiek, dvaja herci odohrali hodinový kabaret plný piesní a humoru. Herci majú zjavne prichystaný celi repertoár hraných komiksov, z ktorých improvizovane podľa záujmu a naladenia publika skladá svoje vystúpenie. Opäť sme tu okrem improvizácie mohli nájsť interaktivitu, ktorá diváka vtiahla ešte viac do absurdnosti celého predstavenia.

Divadlo Dno určite bolo to najlepšie, čo sme mohli v rámci sprievodného programu Divadelnej Nitry vidieť a kvalitou, humorom a prevedením ukázalo všetkým ostatným účinkujúcim v čom je tajomstvo pouličného divadla a ako ho treba robiť.