Back to Bullerbyn
Absolventi katedry alternatívneho divadla z DAMU nám posledný festivalový deň zachránili život.
Potrebovali na to 6 maňušiek, školskú lavicu, pár hudobných nástrojov a bolo.
Inscenácia inšpirovaná knihou Astrid Indgrenovej „My všetky deti z Bullerbynu“. Konkrétne kapitoly sú vyrozprávané hravou formou, pričom maňušky využívajú naplno. Hoci by sa nám bábky zdali až primitívne, pretože šlo o plyšovú bábiku, ktorej nohy sa dali natiahnuť na ukazovák a prostredník, teda pohyb bábky nebol nijako iluzívny. Práve z tejto nedokonalosti herci vyťažili maximum zosmiešňovaním nepohyblivosti bábok rôznym vykrúcaním ich uvoľnených ručičiek a hlávok. Zaujímavé a prehľadné bolo, že každý z troch hercov hral dve postavy, teda na oboch rukách mal jednu detskú postavičku. Štvrtý herec sedel napravo s gitarou a požičal hlas jednej z postavičiek, hoci nebol on tým, ktorý s bábkou narábal. Práve z takýchto okolností bolo možné vycítiť, ako úžasne je tento tvorivý tím zohratý, ako sa navzájom herci vnímajú.
Hoci bol príbeh jemne banálny – striedajú sa tu kapitoly – Ako sme šli na jahody, Ako sme založili spevácky zbor, Ako sme pľuli do diaľky, Ako sme mali tajomstvo – a odohráva sa v nich presne to, čo je obsiahnuté v názve kapitoly, žiadne peripetie, žiadne prudké konflikty, sme svedkami obyčajných letných dní partie detí. Tajomstvo a kľúč úspechu je v minimalizovaní textu a v jeho presnej a vtipnej interpretácii. Každé z detí má vlastný charakter, ktorý sa dá vycítiť z toho mála niekoľkých desiatok replík, ktoré počas celej hry zaznejú. Veľmi oceňujem, že herecký kolektív ktorý si sám režíroval túto inscenáciu, dokázal priniesť nový text a citlivo s ním pracovať.
Nemali potrebu zahŕňať nás nezmyselným počtom pohybových gagov a umelých krikov, nárazov a bitiek, ako tomu tak často býva v detských predstaveniach. Z hereckého kolektívu vyžarovala radosť z hry, a tá sa preniesla na komorné publikum.
Celý príbeh je obohatený spevom, hrou na priečnej flaute a gitarou.
V závere prichádza manažér, ktorý im otvára bránu do sveta showbiznisu. Gitara sa vymení za klávesy a partia sa rozpadne. Vydajú sa na turné s vlastnou “vznášajúcou“ choreografiou a pesničkami. Nakoniec prídu na to že priateľstvo je predsa len to najdôležitejšie.
V poslednej etape predstavenia herci odložia maňušky a zaznie osudová veta: ,, Aby ste vedeli, že to bábkové divadlo má nejaký zmysel“ A v tom nám herci geniálnym spôsobom zaspievajú a zatancujú ako ich bábky. Obecenstvo žiari šťastím a oni tiež. Môžem pokojne povedať, že tak ako deti z Bullerbynu.
Podobné príspevky:
Zatiaľ žiadne komentáre