Pred stodesiatimi rokmi napísal Layman Frank Baum jednu z najkrajších rozprávkových kníh Čarodejník z krajiny Oz, ktorá sa dočkala niekoľkopočetných spracovaní od divadla až po rozhlas. Divadlo Nová scéna prináša na motívy tejto knihy s rovnomenným názvom rodinný slovenský muzikál.

Divadelnú adaptáciu a réžiu zverili skúsenému režisérovi, ktorý prišiel hosťovať z prešovského Divadla Jonáša Záborského, Michalovi Náhlikovi. Náhlik ponechal sujet originálu – putovanie čarovným svetom za čarodejníkom Ozom, s cieľom nájsť pomoc. Režisér príbeh zosúčasnil a preniesol do dnešného detského sveta, v ktorom sa hračky vzbúria proti zlej Dorotke, ničiteľke hračiek. Všetko iniciuje nový narodeninový prírastok, hovoriaca bábika. Tá povzbudí ostatné hračky k tomu, aby podľa knihy Čarodejník z krajiny Oz pripravili Dorotke prekvapenie – vzali ju na cestu do ríše fantázie a tam ju naučili byť dobrou. Postava zlej Dorotky je transformovaná do modernejšej „emo“ verzie, ktorá má rada počítačové hry a internet a túži po svete, kde sa nič nemusí, a môže sa všetko. Preto, keď zistí, že je v inom svete, je nadšená a s radosťou sa vydáva po cestičke za čarodejníkom. Hračky rozohrávajú pod vedením bábiky rôzne situácie. Z cínového vojačika sa stáva dutý Strašiak, ktorý chce mať rozum. Z nervózneho budíka hovoriaceho odzadu, lebo nemá ručičky, je Plecháč túžiaci mať srdce. A z kocúra sa stane bojazlivý lev, ktorý by chcel nadobudnúť odvahu.

Všetci herci zvládli svoje neľahké niekoľkonásobné úlohy veľmi dobre. Dorotka Kataríny Ivankovej je ufrfľanou teenagerkou. Veľmi sugestívne hrá túžiace, emotívne dieťa. Andrea Kiráľová je krásna mechanická bábika, a zároveň aj ďalších osem postáv. Vyniká jej tvárnosť a ľahké prechody z postavy do postavy, pričom zažiari hlavne ako Medúza, ktorá je diametrálne odlišná od postavy bábiky – drsná, kabaretná diva. Lukáš Pavlásek, poslucháč VŠMU, zaujme ako budík hovoriaci všetky texty odzadu. Je krásne roztržitý, zmätený, túžiaci hovoriť normálne.

Scéna Anity Szökeovej je lemovaná stromami. Na zadnom horizonte sa vyníma perspektívne namaľovaná kľukatá žltá cesta vedúca k zámku. Dorotkina izba, ružový výklenok v popredí, mizne preč, keď sa počas spánku odlieta do sveta fantázie. Na scéne ostane veľký strom zo vstupnými dverami do čarovnej krajiny. A po ňom už pracujú len s točňou, po ktorej Dorotka putuje. Na nej stretáva rôzne bytosti a prechádza kútami krajiny, až nakoniec nachádza Oza. Tieto svety sú vytvorené jednoducho, ale pritom výtvarne nápadito. Prispôsobené scéne sú aj dôvtipné kostýmy Lenky Kadlečíkovej hýriace farbami doplnené líčením a svietením.

Texty chytľavých pesničiek vytvoril Róbert Mankovecký, ktorý sa na muzikáli podieľal aj dramaturgicky, čo pravdepodobne prispelo k vtipne zaujímavému divadelnému celku. Hudbu, ktorá pripomínala súčasné hity vytvoril Juraj Haško. Muzikál si svojím humorom a nesmrteľným príbehom získa malých aj veľkých.

Zuzana Šnircová