Uprostred Svätoplukovho námestia v Nitre stojí zaparkovaná modrobiela Karosa a pri pohľade na ňu si spomínam na všetky ranné cesty do školy ešte v časoch keď som navštevoval základnú školu. Na čiernej tabuli krieda píše, že sa v rámci sprievodného programu Divadelnej Nitry v autobuse odohrá zábavná show Vodič. Kedže patrím medzi nočné tvori a v divadle mám rád tmu počkám si až na večerné predstavenie.

Na tmavom námestí nás stoji hŕstka ľudí asi tak do jedného autobusu a svorne čakáme kedy šofér otvorí dvere. Dav sa teší, tabuľa predsa sľubuje zábavu a tá po celodennom pozeraní na umenie predsa príde vhod. Dvere sa otvárajú a po jednom začíname vstupovať dnu. Vodič sa každého pýta kam to bude a rozdáva čísla miesteniek. Kedže sedadlá očíslované nie sú sadám si na prvé sympatické sedadlo na ktorom nachádza zelenú šiltovku. Napadlo mi teda, že si asi aj niečo zahrám, pri pohľade na nález mi zišiel na um revízor.

Dvere sa zatvárajú, motor štartuje a do autobusu vbieha posledný cestujúci, so slovami, že ide na konečnú na ktorú všetci raz musíme, ho šofér vpúšťa do autobusu aj keď si nemá kam sadnúť. Rozbieha sa ľahká komédia, ktorá však nie je ničím originálna a divák sa do nej nie je schopný dostať. Občas sa síce zasmeje napríklad na tom, že herec použije topánku ako kyslíkovú masku, no celkovo si ho herci nevedia získať. Najväčšie faux pas nastáva, keď diváci odmietnu natriasať sa na sedadlách a tým imitovať, že autobus je naozaj v pohybe. Stále držím v rukách čiapku a čakám na viac interakcie. O niekoľko minút prichádza druhý nevydarený pokus. Nad hlavy nám napíšu čísla našich sedadiel a my sa podľa nich máme presadiť. Tak sa teda každý presadí a to je asi tak všetko. Žiaden význam len o nikoľko minút natiahnuté predstavenie kvôli obrazu, s ktorým sa ďalej nepracuje. Akurát je moja priateľka, ktorú som vzal na predstavenie nahnevaná, že nemôže sedieť vedľa mňa. Z predstavenie sa začína vytrácať humor skôr, ako sa doň vôbec dostal a scény z vnútra autobusu sa začínajú prelínať akýmisi snovými víziami. Dvaja herci a jedna herečka si neustále menia role a vždy je jeden z nich cestujúci, ktorého myšlienky počas cesty autobusom vidíme. Dostávame sa do mileneckého trojuholníka dvoch kamarátov a ich kamarátky, ktorá si nakoniec jedného z nich vezme, má sním dieťa a po nejakom čase ho opustí kvôli tomu druhému. To však veľmi málo spolupracuje s predelmi z prostredím autobusu a tým čo sa v ňom počas cesty deje. Diváci začínajú byť nervózny, čakali predsa show, prečo sa teraz pozerajú na drámu v štýle Kramerová verzus Kramer. Bez akéhokoľvek ukončenia dejových línií prichádza koniec, teda lepšie povedané konečná, na ktorú všetci raz musíme. V autobuse je tma svieti len plátno uprostred na ktoré sa premieta odpočítavanie do nárazu. 10, 9, 8…. Do toho herec hovorí, že všetky sú vždy bosé. Omieľa to stále dookola a každému z divákov vyzúva jednu topánku. Až padne číslo jedna a zrazu je v autobuse tma. Nabúrali sme a ja by som sa mal cítiť mŕtvy a plný katarzie. Namiesto toho mi však v hlave víri kopec myšlienok ako napríklad: „Prečo by mali byť všetky obete autonehody bosé?“. Čakám teda, že ešte asi nie je koniec, že ešte čosi príde, napríklad mi niekto povie, že som prežil, lebo som sedel na tomto mieste a v tom prípade malo celé šaškovanie z miestenkami a presádzaním zmysle. Bohužiaľ sa nič také nedeje. Položím naspäť na sedačku šiltovku, ktorú si tam asi zabudol nejaký divák na predchádzajúcom predstavení a vydávam sa so všetkými znechutenými cestujúcimi čo čakali komédiu hľadať, kam herec hodil moju topánku. Po

V nadpise tejto recenzie si kladiem otázku či ide o vodiča alebo polovodiča. A odpoveď je jednoznačná. V predstavení vodič bolo všetko na polovicu. Išlo o polo-komédiu, polo-drámu všetky dobré nápady a myšlienky boli dotiahnuté len do polovice, každá interakcia z divákom bola polovičná, začatá no nevypointovaná. Predstavenie Vodič od českého divadla Bufet hodnotím ako najväčšie sklamanie sprievodného programu Divadelnej Nitry.

Divadlo Bufet, Česká republika

Vodič: Zábavná Show v netradičnom poňatí a v netradičnom priestore autobusu Karosa.

Réžia, dramaturgia, scenár, kostýmy a účinkujúci: Ivana Machalová, Jakub Folvarečný, Petr Reif